UX písanie

Chybové hlásenia sú bodom, kde používatelia rozhodujú o odchode

Používateľ, ktorý pri platbe narazí na správu „Niečo sa pokazilo“, nemá žiadnu inú možnosť, ako skúsiť to znova alebo vzdať sa. Väčšina sa vzdá. Správu napísal vývojár na konci sprintu ako dočasné riešenie a v prevádzke ostala dva roky.

Každé chybové hlásenie, ktoré prepíšeme, odpovedá na dve otázky: čo sa stalo (v jazyku používateľa) a čo môže teraz urobiť. Správa „Vaša karta bola zamietnutá. Skontrolujte číslo alebo skúste inú kartu.“ povie viac dvanástimi slovami než odsek ospravedlnenia. Ak systém nedokáže používateľovi povedať, čo sa pokazilo, upozorníme na to vašich vývojárov, pretože text nemôže nahradiť chýbajúce informácie.

Konzistentné slová, priestor na rast

Produkty postupne strácajú konzistenciu obrazovka po obrazovke. Na stránke nastavení sa hovorí o „tíme“, na fakturačnej stránke o „organizácii“ a v pozývacom e-maile o „pracovnom priestore“ – všetko pre tú istú vec. Používatelia si toho všimnú a mnohí predpokladajú, že ide o tri rôzne entity.

Zoznam terminológie fixuje jedno slovo pre každý pojem a je dostatočne krátky na to, aby bol počas dizajnu stále na dosah. Pravidlá mikroobsahu idú ďalej: ako formulovať tlačidlá, kedy použiť malé začiatočné písmená, ako sa líšia potvrdenia od varovaní, aký tón má mať hlásenie o chybe. Každé pravidlo obsahuje reálny príklad z vášho produktu.

Píšeme aj s ohľadom na preklad. Nemecký reťazec môže byť o tretinu dlhší než anglický originál a vety zostavené z oddelených fragmentov sa v jazykoch s iným poradím slov rozpadávajú. Opraviť to pred lokalizáciou je oveľa lacnejšie než opravovať chyby v jedenástich jazykoch dodatočne.